VOL’BY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU – ÍSŤ ČI NEÍSŤ?

Výsledok prieskumu verejnej mienky tri týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu: Približne tretina občanov Českej republiky o voľbách vôbec netuší, štyri pätiny z nich sa o ne nezaujíma. Tieto voľby sú pritom omnoho dôležitejšie ako voľby do českého parlamentu, alebo prezidentské voľby.

Bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie, patríme do Európskej únie, spolu s ostatnými krajinami, s ktorými zdieľame rovnaké hodnoty a princípy, na ktorých je postavená naša civilizácia. Navyše, v súčasnom globalizovanom svete s previazanými ekonomikami je spoločný postup nevyhnutný. Navyše, jasne vyjadrený postoj a príslušnosť k určitej geopolitickej formácii, ktorá vyznáva hodnoty ako sloboda, demokracia a individualizmus, je v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine viac než vhodný. Nie je možné si nevšimnúť, akým spôsobom oslovujú české politické strany potenciálnych voličov v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Jedna politická strana postaví celú kampaň na odpore proti prijatiu eura, ktorý je založený na absolútne iracionálnych príčinách, využívajúci nacionalistické pudy a vášne. Jej líder vyzýva k diskusii, ktorá sa však odohráva v uzavretých priestoroch v luxusných hoteloch. Ďalšia strana ústami svojho reprezentanta sľubuje „jen kvalitní potraviny“ (ako keby to nezáležalo na rozhodnutí každého jednotlivca, či bude, alebo nebude jesť kvalitné potraviny) a „budeme hrát v Evropě 1. ligu“. Toto sugeruje, že niekto zlý, „Brusel“, „Nemci“, ktokoľvek iný nám bráni v tom, aby sme boli rovnocenným partnerom vyspelých štátov (čo sa týka demokracie aj ekonomiky). Iná strana sľubuje, že si „posvítí na euronesmysly“, čo sú vymyslené absurdnosti, ktoré sú príčinou nesprávnej aplikácie bruselských regulácií a smerníc.

Skutočnými problémami, na ktoré je potrebné reagovať a zaujať k nim postoj, sú pri tom pasivita, zabednenosť, zápecníctvo, často krát i neznalosť cudzích jazykov českých politikov a ministerských úradníkov a ich neschopnosť jasne definovať miesto Českej republiky v rámci Európskej únie. Práve toto sú príčiny toho, prečo sa Česká republika ocitá na okraji a nezúčastňuje sa rozhodovaní o skutočne dôležitých veciach, ako sú európske normy a zákony. O neuveriteľnej korupcii v súvislosti s prerozdeľovaním finančných prostriedkov EU ani nehovoriac. A to niektoré strany volajú ešte po väčšej decentralizácii..

Je dôležité zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu a zvoliť zástupcov, ktorí budú dosť sebavedomí a schopní na to, aby boli rovnocennými partnermi v rokovaniach o ďalšom smerovaní Európskej únie. Možno sa na nás tak prestanú na Západe pozerať so zhovievavým úsmevom, ako na krajinu síce s dobrým pivom, ale bez konceptov a nápadov.

 

Budova Evropského parlamentu v Bruselu  s vlajkami - rybím okem

6 thoughts on “VOL’BY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU – ÍSŤ ČI NEÍSŤ?”

  1. Yan

    Zásadní otázka spočívá v tom, zda si připadáme jako Češi, Slováci, Němci,… nebo jako Evropané – spousta lidí ještě nepochopila, že se tyhle dvě varianty v zásadě nevylučují

  2. MM

    No jo no, ale je to u nás trochu těžké. Nezajímá nás ani co se děje ve městě, kde žijeme! EU parlament je pro Čechy institucí sídlící v jiné galaxii….

  3. pelicanmag

    Tematicky se autor příspěvku trefil do oblasti, o které v poslední době často přemýšlím, a proto jsem chtěla vyvolat diskusi, která by se ubírala určitým směrem. Nedařilo se mi ovšem svoje myšlenky přesně zformulovat.
    Čerstvý držitel Templetonovy ceny, katolický kněz Tomáš Halík, to zcela přesně zformuloval za mě: „Naši školáci a studenti zaostávají v umění kriticky pracovat s informacemi. To se pak odráží v celé společnosti – nemůžeme se pak divit, jaké procento lidí se stává při volbách obětí nejsprostší demagogie. Jsem zvědav na nynější volby do Evropského parlamentu: v této zemi nebude dobře, pokud si neuvědomíme, že naším prvním národním zájmem je pevně sjednocená Evropa a že místo naříkání na Evropu bychom měli využít všechny prostředky, jak prokázat, že jsme spolehlivými a kompetentními partnery ve společenství evropských národů. Když už nic jiného, alespoň nebezpečné oživení ruského imperialismu by nás mělo probudit ze všech iluzí o tom, že je pro nás možná jiná cesta než pevné sepětí se Západem, přes veškeré jeho problémy..“
    Je nejvyšší čas se vážně zamyslet.. Nemyslíte? dáša ráček pelikánová

Comments are closed.